Čo sa mi nepáči na meste v ktorom žijem? Ťažko sa mi zamýšľa. Je toho veľa, čo je v celku paradox vzhľadom na to, že v Považskej Bystrici priamo nebývam. Na možnosť a právo vyjadriť sa k tejto téme a predložiť svoj návrh tu však trávim dostatočne veľa času, keďže miesto pôsobenia strednej školy, ktorú navštevujem je práve tu.
Je jeseň. A každý deň v pracovnom týždni sa sediac v lavici modlím, nech je už konečne 15:40, aby ma z lavice vykopol bzukot vychádzajúci zo školského rozhlasu umiestneného v každej triede či na každej chodbe. Za jeho „slávnostného hlásenia“ som v sekunde pobalená a bezstarostne si to meriam priamo na železničnú stanicu. Kráčajúc po hrane obrubníku sa kochám žltou záplavou suchého lístia všade navôkol, rozhliadam sa po domoch pozdĺž celej ulice, svieti slnko, vánok mi nadhadzuje šálom a všetkým v okolí, čo nekladie veľký odpor a nedrží za jeden povraz so zemskou gravitáciou. Zahnem za roh, ľudia už netrpezlivo postávajú na zástavkách, každú chvíľu si vyhŕňajú rukávy alebo trkocú s niekým vedľa. Vtedy ja zamierim k mojim obľúbeným gaštanom, kde ma všadeprítomná jeseň priam objíma. Skúmam tváre prichádzajúcich ľudí, premýšľam, čo budem robiť, keď prídem domov... A v tom momente mi pohľad skĺzne na Dom kultúry rovno predo mnou, vrhajúci sivastý tieň na hlavnú cestu i parkovisko a sochu zovretých rúk na mieste pred vchodom. Tu mi v hlave skrsne otázka: Je to ešte vôbec Dom kultúry? Jeho sály často nenavštevujem, nikdy som nebola inde ako tam, len často počujem hudobné skúšky mladých nádejných bubeníkov či vidím flegmaticky fajčiacich mužov z horných okien. Ale čo všetko sa skrýva vo vnútri, je pre mňa stále záhada. Na to som však nechcela poukázať. Ide o to, že ako každé kopírujem očami línie tejto budovy, vždy mi padnú oči na odeté plastové figuríny, plný výklad a nápis na ceduli: Obchodný dom rodina ,textil, obuv.. bla bla. Ľudia chodia dnu a von, niektorí s cieľom kúpiť si niečo, iní z princípu: „popásť si oči“. Ďalšia vec, ktorá v mojej hlave spustila dilemu bola to, že či východní majitelia obchodu nemali k dispozícii iné priestory, alebo to bol priamy zámer a vidina zisku z toho veľkého počtu ľudí, ktorí sa tadiaľ behom dňa preblesnú, keďže je to tzv. ďalšie dopravné centrum v meste. Čiže číry marketingový ťah . Bola som ten obchod navštíviť a ohliadnuc, že sa ma tam zmocňovala klaustrofóbia, spomenula som si, ako som sa v hale nachádzala pred dverami pri príležitosti módnej prehliadky zo ZUŠ .
Netuším aké nájomné ponúkli mestu za toto „bivakovanie“, pevne však dúfam, že nie nastálo. Podľa môjho názoru sa to tam vyslovene nehodí. Oceňujem prácu váženého pána primátora, som nadšená najmä novou sochou IWK na námestí. Centrum mesta je vyriešené podľa mňa dostatočne dobre a záhony kvetov rovnako ako v obchodnom centre, tak aj na kruhových objazdoch „voňajúcich novotou“ svedčia o prítomnosti nejakej kultúry a dodávajú týmto miestam život. Avšak v Dome kultúry sa toto slovo maximálne stráca, ako v názve tak aj v samotnej náplni tejto budovy. A vonkoncom to nie je ohľaduplné, vzhľadom na súčasnú dobu, voči ľuďom, ktorí nemajú také platy, akoby si želali a napriek tomu tvrdo pracujú, aby si aj po ceste domov z práce a vyčerpaní museli prostredníctvom Obchodného domu rodina pripomínať, že niektoré veci si proste dovoliť nemôžu, nech sú akékoľvek a nie celkom nevyhnutné. Z tejto uvedenej situácie na mňa názov pôsobí až ironicky..
Preto by som uvítala, a nie len ja, aspoň premiestniť „obchodný dom“ do iných priestorov, napríklad niekde v obchodnom centre. Dom kultúry by mal nabrať opäť na význame , stať sa tým, čím býval a začať sa využívať, pretože je smutné, že mnoho ľudí teraz ani nevie, kadiaľ má dovnútra vlastne vojsť. Keďže má Dom kultúry „už nejaký ten piatok“ , predpokladám, že by sa mu zišla rekonštrukcia, ako nové okná a podobne, možno novšie vnútorné vybavenie. Táto inštitúcia, je podľa môjho názoru dosť dôležitá, keďže ju môžeme nájsť snáď v každom meste či obci. A má právo byť používaná a vyzerať rovnako dobre ako mnohé budovy a obchody v centre mesta. - Práve toto riešenie mi príde ako vhodné využitie financií vyplynutých z prenajatia priestoru majiteľom obchodu. Myslím, že kultúra by mala v tomto meste zohrávať stále veľkú rolu.
(Touto prácou som nemala v úmysle urážať majiteľov obchodu, pevne dúfam, že prosperita obchodu bude rovnaká i v inej časti mesta ako tu.)
Laura
Najlacnejšie